Osobný príbeh jednej zo zakladateliek HomeoVibe.
Homeopatiu som si nevybrala zo zvedavosti ani z presvedčenia. Priviedla ma k nej skúsenosť matky, ktorá pre svoje deti hľadala riešenia tam, kde bežné postupy zlyhávali. Tento článok je osobným príbehom o hľadaní súvislostí, dôvere vo vlastný vnútorný kompas a o tom, ako sa z potreby pomôcť vlastným deťom postupne zrodila cesta, ktorá sa stala prirodzenou súčasťou môjho života.
Keď zaužívané postupy nestačia
Keď boli moje deti malé, prechádzala som tým, čím prechádza väčšina rodičov – opakovanými chorobami, nachladnutiami a neustálymi návštevami u lekárov.
U syna sa bežné virózy takmer vždy presunuli do dolných dýchacích ciest. Opakované zápaly priedušiek, pískavé dýchanie, príznaky alergie a postupne sa objavujúce varovania, že tento vývoj môže smerovať k astme. Ako mama som vedela, že sa s tým nemôžem uspokojiť. Predstava, že sa mám zmieriť s tým, že „takto to bude“, bola pre mňa nemysliteľná.
V tom čase mala aj moja dcéra problém s panaríciom na palci na nohe. Najskôr sme postupovali klasickou cestou, čo v praxi znamenalo použiť bežné, zaužívané postupy, ktoré by mali viesť k zlepšeniu. Stav sa však nemenil, skôr naopak, pretrvával a postupne sa zhoršoval. Ako ďalší krok nám bolo odporučené strhnutie nechta, no touto cestou sme sa nakoniec nevybrali.
Keď vnútorný kompas nepustí
Pre mňa to nebola cesta, s ktorou by som sa dokázala stotožniť. Nielen pre citlivosť a jemnosť mojej dcéry, ale aj pre silné vnútorné presvedčenie, že musí existovať iná, menej invazívna cesta.
Toto nastavenie ma sprevádzalo odjakživa – vždy som mala potrebu hľadať súvislosti a pýtať sa, či neexistuje aj iný pohľad. V tom období však nebolo jednoduché sa k informáciám dostať. O homeopatii sa hovorilo len málo a dostupných zdrojov bolo minimum. Napriek tomu som cítila, že riešenie nemôže spočívať len v opakovanom potláčaní príznakov.
Moment, ktorý zmenil smer
Zlom nastal v momente, keď mi život do cesty priviedol lekárku, ktorá mi homeopatiu navrhla ako jednu z možností. Nie ako zázračnú metódu, ale ako iný pohľad na chorobu a zdravie.
Už vtedy som vedela, že som na správnom mieste.
Od tejto chvíle sa homeopatia stala prirodzenou súčasťou nášho života. Zmena neprichádzala zo dňa na deň, ale bola pozvoľná a prirodzená.
Dcérin palec sa za krátky čas zahojil a vyliečil. U syna sa postupne začala zvyšovať odolnosť organizmu, ustupovali príznaky alergie a intervaly medzi chorobami sa citeľne predlžovali.
Zdravie ako rovnováha
V ďalšom období nás v rámci poradenstva sprevádzala profesionálna homeopatka Dr. Kolenová, s ktorou sa podarilo postupne dostať zdravotný stav oboch detí do rovnováhy.
Postupne sa ukazovalo, že táto cesta má zmysel. Syn sa dostal z predastmatického stavu aj alergických ťažkostí a spolu s tým sa uvoľnil priestor pre to, čo ho prirodzene napĺňalo. Mohol sa naplno venovať športu, ktorý mal rád, bez neustálych zdravotných obmedzení. Aj na tomto som videla, aký rozdiel môže urobiť prístup, ktorý podporuje zdravie ako celok, a nielen rieši jednotlivé symptómy.
S postupným zlepšovaním zdravotného stavu som si začala všímať aj jemnejšie zmeny. Deti pôsobili vyrovnanejšie, istejšie a viac samy sebou. Práve na nich som mala možnosť vidieť, že pôsobenie ide hlbšie než len k fyzickým príznakom.
V tom bode som homeopatiu už nevnímala ako pomoc v jednej situácii, ale ako niečo, čo sa dotýka človeka v celku.
Potreba ísť hlbšie
S týmto pochopením sa vo mne prirodzene začala rodiť potreba ísť hlbšie. Nestačilo mi vedieť, že niečo funguje, chcela som rozumieť prečo. Túžila som vedieť si pomôcť sama, byť viac sebestačná a pochopiť princípy, na ktorých tento spôsob prístupu k zdraviu stojí. Štúdium homeopatie tak vyplynulo prirodzene ako ďalší krok na mojej ceste.
Ako som sa v štúdiu postupne ponárala hlbšie, začalo sa mi ukazovať, že nejde len o získavanie poznatkov. Podstatný moment prišiel práve počas tohto obdobia. Postupne mi bolo čoraz jasnejšie, že homeopatia už pre mňa nie je len osobným záujmom, ale cestou, ktorou sa chcem uberať ďalej. A tak jedného dňa prirodzene prišlo rozhodnutie venovať sa tomu, čo mi dáva hlboký zmysel – tomu, čo považujem za zmysluplné, užitočné a v súlade s mojím vnímaním človeka a zdravia. Práve tam začalo klíčiť semienko mojej profesionálnej cesty.
Dnes vnímam svoju cestu k homeopatii ako prirodzený vývoj – od hľadania pomoci pre vlastné deti, cez potrebu porozumenia, až po cestu, ktorá mi dáva zmysel a vnútornú istotu, že robím to, čo má pre mňa aj pre druhých hodnotu.
Autor: Mgr. Janette Bakajsová, SAKHom.