Osobný príbeh jednej zo zakladateliek HomeoVibe.
Cesty života sú často kľukaté a nepredvídateľné. Najväčšie lekcie prichádzajú v okamihoch, keď si myslíme, že situáciám, vzťahom a poriadku vecí rozumieme. V týchto momentoch prichádza liečba v štýle terapie šokom. Svet sa nám zrazu „preukladá“ do novej reality.
Podobných „AHA“ momentov som zažila doteraz niekoľko. Som hlboko presvedčená, že najväčším katalyzátorom môjho osobnostného rastu boli naše deti. V rebríčku priorít sa po narodení dcéry na najvyššom mieste jasne objavilo zdravie.
Pokojné obdobie nasledujúcich dvoch rokov ma utvrdzovalo v presvedčení, že zdravá strava a dostatok čerstvého vzduchu dcére pomáhajú k silnej imunite. Bežné ochorenia sme zvládali „ľavou zadnou“ pomocou antipyretík, čaju a zvýšeného prísunu vitamínov.
Skúsenosť, ktorá vo mne vyvolala otázky
Nepríjemné prekvapenie ma zastihlo tesne pred narodením syna. Z nevinnej nádchy sa u mňa rozvinul silný zápal prínosových dutín. Bežné „babské“ rady nepomohli a bola som nútená siahnuť po antibiotikách. Po týždni totálnej únavy z nevyspatia kvôli silným bolestiam hlavy som ich bez pochybností užila. Vidina úľavy bola silnejšia.
V posledný deň antibiotickej terapie sa narodil syn. Hlboký spánok z vyčerpania narušila primárka neonatológie. Prišla mi oznámiť, že syn začal 24 hodín po narodení vracať krv. Príčina bola s najväčšou pravdepodobnosťou vedľajším účinkom antibiotík, ktoré som užívala na zápal dutín.
Napriek dobrému koncu vo mne táto udalosť zasiala semienko pochybností. Zároveň vo mne prehĺbila túžbu pátrať v prípade ťažkostí po účinných prírodných metódach liečby.
Keď sa objavila obava o moje deti
Život plynul ďalej a semienko pochybností pokojne spalo. Zmenilo sa to v momente, keď dcéra doniesla nevítaného návštevníka – zlatého stafylokoka v podobe impetiga. Išlo o rýchlo sa šíriace „medové“ chrasty na koži.
Aj v tomto prípade som bola presvedčená, že si naša zdravá životospráva poradí s banálne vyzerajúcou rankou. Napodiv sa však chrastičky s mokvavým výtokom objavovali na rôznych častiach tela a rýchlo sa šírili. Lekárka jej predpísala celkové antibiotiká a na vonkajšiu aplikáciu rôzne druhy mastí. S týmto postupom som sa rýchlo zmierila. Boli to prvé antibiotiká za tri roky, bilanciu som teda považovala za úspešnú. Povedala som si: „Veď jedenkrát nevadí.“
O dva týždne po doužívaní antibiotík sa dcére objavila nová medová chrastička.
Zneistela som. O to viac, keď sa podobná mokvavá chrasta objavila aj u syna.
Poučení z minulého vývoja sme ich s partnerom rýchlo natreli masťou od lekárky. Zároveň sme premýšľali, čo ďalej.
Večerné kúpanie detí sa stalo nočnou morou. Aj najmenší červený fliačik sme považovali za potenciálnu hrozbu. Kožná lekárka nám povedala, že si infekciu v rodine podávame. Navrhla stery, aby sa odhalil prenášač. Zároveň odporúčala ďalšie kolo antibiotickej terapie, čomu sme sa zubami-nechtami snažili vyhnúť.
Otázka, na ktorú som hľadala odpoveď
V čase „boja zblízka“ sme boli so synom na pravidelnej kontrole v poradni pre rizikových novorodencov. Odoslali nás tam kvôli krvácaniu do žalúdka po narodení. Pani doktorka si všimla jazvu po medovej chraste a spýtala sa, či sa syn popálil. Rozvinula sa debata o zlatom stafylokokovi. Ide o častý nemocničný bacil, ktorý môže na koži zdravých ľudí prežívať celé roky. Pani doktorka vtedy povedala vetu, ktorá zmenila všetko:
„Problém nie je baktéria, problém je oslabená imunita.“
V tom okamihu mi zapadli časti skladačky na svoje miesto. Jasne som vedela, že deti potrebujú posilniť obranyschopnosť.
Otázka znela: ako? A ešte k tomu v rekordne krátkom čase.
Počas intenzívneho hľadania na internete som objavila homeopatiu. Našla som aj kontakt na MUDr. Vladimíra Petrociho v Poprade. Nesmelo som zdvihla telefón a opýtala sa:
„Prosím vás, dá sa liečiť impetigo homeopaticky?“
Stretnutie s homeopatiou a nový začiatok
Termín sme dostali o niekoľko dní. Počas tohto obdobia nám chrbát kryla masť od kožnej lekárky. Od prvého okamihu homeopatickej konzultácie som vnútorne cítila, že sme na správnej adrese.
MUDr. Petroci sa nezaujímal len o prejavy ochorenia. Zaujímali ho aj deti, ich povaha, slasti a strasti spoločného života.
Na moje prekvapenie dostala dcéra úplne iné homeopatikum ako syn. Od užitia malých bielych granuliek sme už antibiotickú masť nepotrebovali. Zbavili sme sa strachu a neistoty z večerného kúpania.
Rýchlo sa šíriace kožné ochorenie nám doslova zmizlo pred očami.
Imunita detí začala fungovať lepšie. A ja som ako neveriaci Tomáš dostala lekciu, ktorú som nemohla poprieť.
Homeopatia funguje.
Môj úžas vystriedalo nadšenie. Objavila sa túžba dozvedieť sa o homeopatii viac. Chcela som zvládať bežné ochorenia doma a nezažívať strach pri každej nádche, kašli či bolesti ucha. Homeopatia rezonovala s mojou túžbou po prírodných riešeniach zdravotných problémov.
A tak som sa vydala na homeopatickú cestu…
Autor: Ing. Jana Kováčová, SAKHom.